This is not the end

                     this is not the beginning...

Takto znejú prvé slová z piesne Waiting for the end a zároveň prvé slová, posledných slov na tomto webe. Áno áno raz to prísť muselo a než to tu posledný krát zavriem, mala by som uviesť pár vecí na pravú mieru. Aj keď fakticky pochybujem že si to niekto prečíta.

Tento web mi veľa dal ale i vzal ( 4 ročné kamarátstvo s jednou babou - ak si pamätáte na Pooky Bonze tak vám bude všetko jasné- nie celkom ale ja cítim že to bol jeden z dôvodov.) Web bol pre mňa čosi ako útočisko, odchod z reality, svet kde ma mal niekto rád bez toho aby ma súdil. Web bol časťou môjho života, pamätá si moju veľkú premenu v správaní ale aj v hudbe. Tento web si vytvorilo 11 ročné dievča, ktoré počúvalo Lady Gagu, Keshu a Selenu Gomez (doteraz nad týmito časmi krútim hlavou s usmevom na tvári), ktoré bolo šťastné a nič ho netrápilo. Chcelo sa podeliť zo svojimi zážitkami, snamy a radosťou pri počúvaní svojej obľúbenej hudby. Presne 7.5.2010 naťukalo do registrácie známe meno bubledreamyweb. Sama sa tak nazývala, pre nadšenie zo scene štýlu, vlasov a z obľúbeného textu pesničky svojej obľúbenej interpretky. Pamätáte sa keď bol najväčší problém, že podľa kamoša sú čivavi a yorkshíry out? Tie časy už dávno prešli. A to dievča vystriedala depresívna, sarkastická a väčne chmúravá fanatička Linkin Parku a hlavne Mika Shinodu, baba, ktorá išla za svojimi snami, ktorú bavilo písanie natoľko že sa oňho podelila práve tu. Možno ste to nepocítili tu, ale moje okolie áno. Prišla Faint. (S prezývkou, ktorá je zároveň jedna z pesničiek Linkin Parku =) ) Bola som nadšená, keď som zistila koľkým ľudom sa páči to moje nezmyselné naťukávanie viet a súvetí, ktorému som hovorila 100 vecí ktoré na tebe neznášam a neskôr aj Temní anjeli vs. Svetlonosi. Stále viac a viac sa mi to páčilo a v hlave sa mi začal rodiť trúfalý sen- vydať knihu. No, tento nápad som v hlave mala snáď od tretieho ročníka, kedy som začala písať dlhšie príbehy. Vždy som sa od iných odlišovala a takto nebolo iné ani tu- na webe. Nie, ja nekráčam s davom, iba v dave. Viete tento web mi za tie roky toho dal veľa. Či to ľutujem? Ťažko povedať. Je pravda že som tu často bola až veľa. No priznajme si, nemala som iné záujmy. A toto miesto som často považovala za TO miesto kam patrím. Ale potom sa všetko začalo rúcať a mnoho báb mojích obľúbených adminiek odišlo s posolstvom - aj vy na to raz prídete. Postupom času som prestala písať články a sústredila sa na tvorbu ale mala som pocit akoby ma každý ignoroval. Koľko bolo kedysi komentárov ku poviedke 100 vecí...a dnes? A to boli podnety to tu zabaliť. Tažko sa mi o tom premýšľalo, veď je to kus mňa, boli tu moje najkrajšie spomienky!  Ale už som nezniesla ten pocit nedocenenosti. Viete, v lete 2011 som si vytvorila blog. Boli to čosi ako zadné dvierka, miesto kam pôjdem potom čo sa mi to tu zaplní (pôvodný plán). Oproti webu som tam mala dva razy viac komentárov ku poviedkam ako tu, keď sa skončilo leto. Pamätám si ako som sa zastrájala, že na blog nikdy nepôjdem ale keď som videla situáciu na webe...To a ešte veľa vecí boli podnety na koniec. Plne som sa začala venovať blogu a na web som zabudla. Tento web sa dožil krásnych 2 rokov ale viac sa zrejme ani nedožije. This is not the end, this is not the beginning. Je tu ešte pár ľudí, ktorým stojí za to poďakovať. Za tie komentáre a tú krásnu návštevnosť...viem som staromódna ale čo už so mnou :D 

Pauli - ďakujem za tvoje rady ohľadne grafiky, bola si moje prvé sb a nikdy nezabudnem na to ako som sa preklikala na tvoj web...

Simmie - ách ty! :* no čo ti poviem, prežili sme toho veľa, či už spolu alebo oddelene...ďakujem za tú kritiku bez nej by som písala takto

Dida, Viky, Crazy, Niky, Romi - ďakujem vám že ste si vždy tak zo zápalom čítali moje poviedky, za tie komentáre či už ku nim alebo iným článkom. Motivovali ste ma aby som písala ďalej a ďalej aj keď to už nikto nečítal

A ďakujem aj vám ostatným, že ste to vydržali s tou divnou babou, ktorá je zaľúbená do Mika Shonodu, miluje LP, obdivuje Amy Lee a má rada knihy a písanie :)) Rada som vás spoznala. Boli to pekné časy a toto je pekná bodka za mojím detstvom.